Naša dovolenka - NP Poloniny
Naša tohtoročná dovolenka smerovala do NP Poloniny. Národný park Poloniny leží v severovýchodnej časti Slovenska na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Lesy, najmä bukové a jedľobukové, sú dominujúcou prírodnou zložkou Polonín a zaberajú 90 % z ich výmery. Práve na území tohto národného parku je najvyššia koncentrácia prírodných pralesov na Slovensku. Príslušnosť územia národného parku k Východným Karpatom sa prejavuje vo výskyte východokarpatských druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev, z ktorých viaceré sú endemity. Celkom tu bolo zaznamenaných 1010 druhov vyšších rastlín, 342 druhov machorastov, 210 druhov lišajníkov a 1207 druhov húb. Vysokou biologickou diverzitou sa vyznačuje aj fauna. Doteraz tu bolo zistených 4488 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov bolo zistených 293 druhov, z toho 19 druhov rýb, 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov. Trvale tu žijú všetky naše mäsožravce ako vlk obyčajný, medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá a za zmienku určite stojí zubor lesný, zubor hrivnatý a los mokraďový.
Naša cesta smerovala do Kolonice, kde sme boli ubytovaní v súkromí u rodinky Chomaničových. Ubytovanie sa nám páčilo, pod oknami nám tiekol potok, pri ktorom sa po celodennej túre veľmi dobre zaspávalo. Domáci sú veľmi príjemní a pohostinní ľudia. Mali sme k dispozícii celú chatku, kde bola obývačka, kuchyňa, izba na spanie a samozrejme sociálne zariadenie. Brix im vôbec neprekážal, mohol sa pohybovať po celom pozemku a spal s nami na izbe. Čo pri výbere ubytovania bola naša priorita. Ubytovať sa s velkým nemeckým ovčiakom sa dá iba u ľudí, ktorí majú vzťah k zvieratám. Rodinka Chomaničových sú Rusínskej národnosti a večer pri opekačke, ktorú zorganizovali domáci a boli sme na ňu pozvaní, sme si vypočuli krásne rusínske piesne. Bol to veľmi pekný zážitok, pretože domáci a ich dcérka Mária doprevádzali na gitaru a husle. K tomu krásny spev..... nádhera :-) .
Určite na budúci rok by sme sa chceli do tohto prekrásneho, ľudskou rukou ešte nezničeného kraja vrátiť, pochodiť túry, ktoré sme nestihli, pozrieť sa na miesta, na ktoré nám už nevyšiel čas a jednoznačne to bude smer Kolonica, pretože sme boli nad mieru spokojní a radi sa vrátime tam, kde nás zavedú pekné spomienky.
Určite NP Poloniny odporúčam každému, kto chce vidieť prírodu, kde ľudská ruka nezasiahla, kto si chce vychutnať krásy prírody. Kto má rád turistický ruch, kopu stánkov s občerstvením a kopu odpadkov po turistoch, tak odporúčam niečo frekventované ako napriklad Vysoké Tatry. V NP Poloninách sa na túrach len zriedka stretnene s turistami, odpadky po nich ani nenájdete, jediné čo vnímate je krásna príroda a zvuky v lese, ktoré sme ani nevedeli identifikovať. Vôbec sme ani netušili aké zvieratá sa pohybujú v našej tesnej blízkosti. Podla zvukov sa to nedalo, lebo sme ich počuli prvý krát :-), našim indikátorom bol Brix. Ten nás vždy upozornil na prítomnosť zveri i keď sa musím priznaľ, že najviac sme sa báli stretu s medveďom. Bola som veľmi prekvapená, ale Brix sa správal v lese priam ukážkovo. Ak zacítil nejaké zviera, zostal v strehu, podla toho kam smeroval jeho pohlad, tak sme vedeli na ktorej strane sa zver nachádza a vôbec neštekal. Pekne sme išli ďalej. Musím podotknúť, že zver sa nám oblúkom vyhýbala. Až na jednu túru. Prišli sme k turistickej značke a kúsok od nej bolo bahnovisko, kde boli desiatky stôp od divých svíň a stopy medveďa. Neviem či medveď prišiel tie divé sviňe loviť, ale asi najväčším zaberákom na našu psychiku boli riadne, ale fakt myslím riadne kopy trusu od medveďa, ktoré vyzerali celkom "čerstvo". V škole nás učili, že v lese sa máme správať po tichu, nerušiť zver a podobne. To možno platí u nás, v Malých karpatoch, kde sa medvede a vlky nevyskytujú. My sme naopak, hlavne keď sme mali na očiach medvedie stopy išli dosť hlučne, hlavne sme si spievali, aby sme zver na seba upozornili. Medveď ak má dostatočnú únikovú zónu, tak sa človeku oblúkom vyhne. k napadnutiu príde zväčša ak ide turista sám a hlavne po tichu a medveda prekvapí. Tak my sme sa takému prekvapeniu zďaleka vyhýbali :-) . Ale na upokojenie zas musím povedať, že útok medveďa v Poloninách na človeka bol zaznamenaný iba jeden a aj to bol osamelý turista, ktorý sa pravdepodobne pohyboval potichu a medveď nemal únikovú zónu. Ale ako sa hovorí, kto sa bojí, nech nechodí do lesa :-)