rok 2014
Rok 2014 je asi pre našu celú rodinu najťažší za posledné obdobie. V januári začal Brix pokrivkávať....išli sme veterinárovi, ktorý podla RTG snímkov zhodnotil zažínajúcu artrózu. Brixov nález zhodnotil ako mierny, že pes s takýmto nálezom može roky bez problémov prežiť. Dal mu nejaké protizápalové lieky a lieky od bolesti. Dohodli sme sa, že keď by sa to zhoršilo, prideme na kontrolu. Po liečbe bolo chvilku bezstarostne obdobie a jedného rána sa Brix zobudil a tak strašne kríval a bolo aj evidentné, že ho to poriadne bolí. Behom dňa to rozchodil a takto to pokračovalo niekoľko dní. Vonku pri prechádzkach sa zhoršilo aj jeho správanie, začal byť agresívny voči iným psom, hoci doma bol pokojný. Po týždni sme vyhladali uznávaného ortopéda a išli sme na kliniku na nové vyšetrenia. Záver : okamžita artroskopia.... Hm, tak čo sa dá robiť, predoperačné vyšetrenia mal perfektné, veterinár bol prekvapený, že už dlho nevidel psa v takej výbornej forme a narkóza by pre neho mala predstavovať minimálne riziko. Tak síce s velkými obavami sme naplánovali artroskopickú operáciu na začiatok mája. Pôvodne plánovaná 1/2 hodinová operácia , aspoň podla veterinára nenáročná operácia sa zmenila na 4 hodinovú náročnú operáciu. Ani nebudem opisovať čo sme si počas tej operácie prežili. To boli snáď najhoršie chvíle :-( . Boli sme dohodnutí, že večer si možeme pre Brixa prísť. Išli sme autom na veterinu a práve mi zavolal veterinár, že sa nemusíme ponáhlať, lebo nastali komplikácie a nevedia Brixa odpojiť od prístrojov a museli ho oživovať a čakajú na vyjadrenie anesteziológa. Ani nemusím písať, že som skoro havarovala, keď som toto počúvala. Prišli sme na kliniku, našťastie sa anesteziológovi ho podarilo odpojiť od prístrojov a Brix sa prebral z narkózy. To nám padol strašný kameň zo srdca..... Operácia bola náročná, pretože Brixovi sa ulomil cca asi 4 mm kosti v lakťovom klbe a presunul sa na uplne opačný koniec klbu a tam mu prirástol na nesprávnom mieste, čo mu vlastne bránilo v pohybe. Brixa sme si prevzali s tým, že nesmie dva mesiace vôbec chodiť, venčenie pár krokov pred domom a naspäť..... Museli sme trošku poprerábať byt. Máme plávajúcu podlahu, museli sme dať koberce, aby sa mu nešmykla ťapka, zabezpečiť sedačku, postele, aby nevyskočil.... Prvé dva tri dni to ani nebolo ťažké, lebo ho to bolelo, takže nemal ani potrebu behať. Ale....... Brix je od malička zvyknutý chodiť dva krát denne von, dve tri hodiny behať, cvičiť a hrať sa. Po nejakých troch dňoch mu už bolo lepšie a chcel sa hrať behať, aportovať :-) ... ale nemohol. Teraz, keď si na to spomeniem, sama neviem ako sme to zvladli :-). Dva mesiace sme ho museli nosiť na rukách po schodoch / na tretie poschodie :-))) / .... žiadna aktivita a každým týždňom čo mu bolo lepšie a lepšie to bolo ťažšie a ťažšie, lebo Brix nechápal, prečo nemože behať, ešte aj stravu dostával polovičnú dávku, lebo nemohol pribrať, tak mi ho bolo strašne luto. Hladný, bez pohybu, strašne vychudol, stratil celé osvalenie, no strašne volačo. Tak teraz, konečne štvrtý mesiac po operácii už može chodiť po schodoch, začiname cvičiť, poriadne som mu pridala na strave a momenátne sa dostal do svojej pôvodnej formy. Počas rekonvalescencie sme začali chodiť na hydroterapiu, tak tá mu troška pomohla v osvalení a vybití energie, lebo inak by sme sa asi všetci zblaznili, vrátane Brixa :-). Manžel sa tiež osvalil po dvoch mesiacoch nosenia Brixa na rukách, pred operáciou vážil 45 kg :-).
Tak snáď sme už všetci za vodou a už nikdy nebude potrebovať narkózu, lebo toto by som už druhý krát asi ani nezvládla. Ani ja, ani manžel a ani syn. Na druhú stranu ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré.... po tejto operácii sa neskutočne posilnili naše vzájomné vzťahy. Ako keby aj Brix cítil že mu išlo o život a ako keby cítil, čo všetko sme pre neho spravili, lebo od tej operácie sa celkovo zmenil. Aj pred tým bol strašne prítulny a kontaktný, veď aj preto sme začali cvičiť záchranarsku kynológiu, lebo ma strašne dobrý vzťah k ľuďom, ale teraz dáva svoju lásku k nám ešte viac najavo. Je to proste náš pokladík :-)